Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

1945 - 1953

Na základe vládneho nariadenia zo dňa 17. XI. 1932 maly byť vo všetkých obciach s okamžitou platnosťou založené pamätné knihy – obecné kroniky – v ktorých by bol podchytený zo všestranného hľadiska život ľudu. V nich sa maly zaznamenať význačné udalosti a javy prostredia pravdivo a neskreslene, aby tak zo záznamov mohly budúce pokolenia poznávať svoju minulosť a z nej čerpať poučenie a silu pri vytváraní svojho krajšieho zajtrajška. Veď minulosť našich predkov, ich zápas o lepšie bytie má usmerňovať ľudstvo pri utváraní vlastného života. Tým, že človek pozná neblahé skúsenosti minulých dôb, stáva sa obozretným pri podujatiach vie odhodlanejšie znášať i prípadné dočasné neúspechy v boji o krajší zajtrajšok.
Preto úlohou pamätných kníh je zachytiť písomne všetky udalosti verne a skutočne zo zameraním na ich pôvod, príčiny a dôsledky. V nich sa musí odzrkadľovať boj o krajšie bytie, práca našich otcov a z toho vyplývajúci šťastnejší život.
Prieskumom pamätných kníh bolo zistené, že ich vedenie nebolo dosť objektívne, v niektorých prípadoch neslúžilo alebo len málo svojmu cieľu. Ba vo viacerých obciach spracovanie dejín bolo zámerne vedené k dokumentácii panujúcich vrstiev a nie dosť v záujme pracujúcich vrstiev. Preto sa žiadalo tieto preveriť a opraviť, ďalej prepracovať ich so zreteľom na pracujúce triedy, ktoré boly hlavným tvorcom spoločnosti a preto budovateľom dejín. O tvoriacich sa dejinách majú sa viesť záznamy tak, aby ony nestranne a pravdivo dokumentovaly budovateľov dejín a aby boly oporou pre tvorcov krásnej budúcnosti.
V tomto smysle začíname písať túto obecnú kroniku obce Žlkovce, ktorá zaznamenáva udalosti počnúc rokom 1945, týmto významným rokom v dejinách nášho národa.
Nech slúži táto kniha budúcim pokoleniam, ktoré v nej budú čítať svoju minulosť, vážiť si prácu svojich otcov a čerpať poučenie!


Zo všetkých doteraz zachovaných dokumentov či už v podobe písomných pamiatok, alebo v okruhu obce nájdených vykopávok ako aj z ústneho podania vyplýva, že tunajší kraj so svojimi obyvateľmi bol od prvopočiatku vystavený rôznym pohromám ktorým jednak nemohol odolať (prepady nepriateľských kmeňov), a nevedel (mor, cholera, búrky, požiare, neúrody a pod.).
Tieto pohromy maly veľmi nepriaznivý vliv na vývoj kraja, na utváranie povahy a charakteru obyvateľstva a tým i na spôsob a úroveň jeho života. A keď k tomu všetkému pripojíme útisk zo strany vládnucich tried, vieme si predstaviť, aký smutný a ťažký bol život našich predkov. Veď ubíjaní a bez osobnej slobody, vykorisťovaní nepoznali radosť zo života, skôr samé útrapy. Spriahnutí pôdou, sputnaní otroctvom boli izolovaní od zdravých kultúrnych a politických vplyvov. Naučili sa byť poslušnými a podriadenými vykorisťovateľskej triede. Samozrejme nedostatočná pozornosť zo strany vládnucej vrstvy k hospodárskym a technickým potrebám kraja životné podmienky obyvateľstva len sťažovala. V takomto neblahom položení žil náš ľud dlho – kým neprišlo oslobodenie.
Politická vyspelosť obyvateľstva, prirodzene, na svojej úrovni nebola. Sociálne slabé obyvateľstvo, trpezlivo znášajúce utláčanie vládnucich tried, snažilo sa odolávať ich nátlaku. No predsa ich vplyvy sa odzrkadľovaly v jeho náhľadoch, správaní a v ponímaní celej životnej koncepcie. Hospodársky slabé roľníctvo, akým skoro na 100% bolo obyvateľstvo tunajšieho kraja, túžiace za lepším životom a tento videlo v účelnejšom a rozšírenom obrábaní pôdy, uvedomovalo si svoju utáčanosť a vydieranie. Preto podľa okolností raz viac, inokedy s menším záujmom hľadalo cestu k vymaneniu sa zpod vplyvu vykorisťovateľov a tak si chcelo zaistiť primeranejší život. No jeho výchova k poslušnosti voči vládnucim triedam mu zabraňovala uplatniť všetko to, čo by zaručovalo patričnú životnú úroveň. Preto v mnohých prípadoch opúšťali občania rodnú zem a hľadali ľahší život v cudzine.
Nie v dávnej minulosti z rôznych príčin, záujmov a predsudkov mnohí ľudia vkladali nádeje svojho lepšieho bytia do politických strán, čím, prirodzene, možnosť krajšieho života a vôbec postavenia, ako aj predpoklady na úspech oslabovali. Dlho zavádzaní začali tratiť nádej, prestali veriť v krajšiu budúcnosť. A aj vtedy, keď doba vyslobodenia a víťazstva sa približovala, nechceli veriť, že už nadišiel ten čas, keď sa má začať príprava na otvorený boj. Podvádzaní a klamaní sľubmi minulosti, neodvážili sa veriť zprávam o revolučných úspechoch ani vtedy, keď sa vlna revolúcie valila skoro na tento kraj. Ťažko znášali bremeno okupácie, no netrúfali si zmôcť sa na primeraný ilegálny odpor, i keď okupanti boli porazení. No, teraz tak neurobili z nedôvery, ale skôr z nepripravenosti na boj. Za to však tí, ktorí ako vojaci za povstania boli nasadení do bojových jednotiek proti z východu postupujúcej armáde, neotáľali. Hneď v prvých dňoch povstania zaradili sa na stranu povstalcov, aby urýchlili a zaistili oslobodenie. Viacerým sa síce nepodarilo biť nepriateľa so zbraňou v ruke do konca boja, pretože jeden z nich, Šandor Karol, v bojoch za povstania padol, iní: Ukropec Štefan, Hudzovič Emil, Kabát Ladislav, Michalička František, Uváčik, Daniška Sylvester, Bučánik Štefan a Šandor Emil boli odvlečení do zajatia – do Nemecka - . Z nich Bučánik Štefan a Daniška Sylvester sa odtiaľ nevrátili.
Aj keď domáce obyvateľstvo ilegálne podujatia a otvorený boj nevyvinulo, prežívalo vojnové udalosti vlastenecky. Značné hmotné podpory a rôzne zásahy v prospech tých nešťastníkov, ktorí boli do zajatia odvliekaní cez leopoldovskú stanicu, sú toho dôkazom. Podobne tomu nasvedčuje porozumenie a ochota, ktoré prejavili občania pri prechode víťaziacich jednotiek do tunajšej obce dňa 2. apríla 1945. vtedy zo strany miestneho obyvateľstva sa vynaložilo všestranné úsilie pre podporu a zaistenie ďalšieho, víťaznou armádou vedeného úspešného boja. Ďalej naši ľudia sa s ochotou včleňovali do skupín pre podporu postupujúcich jednotiek, ako aj do rekonštrukčných pracovných skupín na bližšom i ďalšom okolí. Z hľadiska hmotnej podpory prejavené porozumenie bolo naozaj príkladné.
Fronta obcou prešla, môže sa povedať, šťastlivo. Okrem 5 stohov slamy, ktoré sa zapálily od odpadnutých ... , k iným pohromám alebo nejakým úrazom nedošlo.
Ako každá vojna, tiež i táto, a najmä prechod vojny zanechaly následky. Vojnou a frontou zničené továrne, mosty, železnice a pod. niesly so sebou prirodzene neopísateľné dôsledky, ktoré sa v prvom rade zračily v šestrannom nedostatku denných potrieb už v prvých týždňoch po prechode vojny. Nedostatok rôznych článkov viedol na jednej strane k hrubému vykorisťovaniu, na druhej zasa k rýchlemu a nečestnému obohacovaniu sa jednotlivcov, ktorí sa zaoberali obchodom na čierno – šmeline. Takíto sa venovali kúpe a predaju sptrebných článkov, ktoré sa na trh nedostávaly alebo len v malej miere. Tým ceny spotrieb dostúpili nebývalých výšok. Opatrenia a zásahy zo strany úradných orgánov boly často nie dosť úspešné. No postupom času sa trh potrebami zaplňoval viac a pestrejšie a tým čierny obchod musel zanikať. Najväčší vplyv na jeho porážku malo zavadenie lístkového systému v r. 1946 a rad ďalších opatrení zo strany vlády.

Nové štátne zriadenie prinieslo nové finančné opatrenia. Hneď po prechode fronty peň. obeživo bolo rošírené o novovydané platidlá, čím boly urobené základné kroky na prevedenie všeobecnej výmeny obeživa. K nej ako aj k súpisu všetkých vkladov a majetkových hodnôt došlo ešte do konca roku 1945. odhaduje sa, že v tunajšej obci bolo stiahnutých asi ... Kčs, ktoré až na 500 Kčs-ové obnosy na jednu osobu, sa staly viazanými vkladmi. Z týchto postupom času boly pod rôznym titulom uvoľňované obnosy ako podnikateľom, roľníkom na daň, alebo náhradu po katastrofálnom suchu v r. 1947, ďalej pri chorobe, pôrode, pohrebe, na štúdium, novomanželom a pod.
Nové formy práce, ktoré doniesol novotvoriaci sa svet, začaly aj v tunajšom kraji prenikať do života. U nás sa to zreteľne odzrkadľovalo v pôdohospodárstve, do ktorého sa začala zavádzať v hojnej miere mechanizácia, ktorá našich roľníkov značne odbremeňovala. Títo sa od r. 1947 začali združovať v Jednotnom sväze slovenských roľníkov.

Ako každej tiež našej obce sa priamo dotýkaly celoštátne opatrenia sociálne a pracovné, ktoré sa počaly uplatňovať od r. 1945. po uverejnení zákona o štátnej starobnej podpore mnohí, ktorí mali nárok sa o ňu uchádzali. A tak koncom roku 1952 poberá starobný dôchodok 19 osôb.
Potreba pracovných síl v socialistickom sektore sa od počiatku stretla v našej obci s primeraným porozumením. Zvlášť mládež správne pochopila túto národnú záležitosť a hneď sa v značnej miere začlenila do výroby po okolitých podnikoch, továrňach. Niektorí občania odišli za prácou do Čiech.
V roku 1949 uzákonené národné poistenie prijali obyvatelia až na niekoľko jedincov s porozumením a z neho vyplývajúce povinnosti plnia sa okrem pár prípadov, dôsledne.
Našej obce sa priamo dotýka revízia prvej pozemkovej reformy. Na základe tejto majer Vaniga o výmere 85 ha, vlastníctvo rodiny ... bol skonfiškovaný a v roku 1950 zväčša rozparcelovaný medzi niekdajších deputátnikov a miestnych príslušníkov slovenského národného povstania. Zbytok majera o výmere 38 ha bol ponechaný vo vlastníctve obce Žlkovce.
K novým opatreniam vyplývajúcim z povojnových pomerov ako aj z ľudovo-demokratického štátneho zriadenia, stavalo sa miestne obyvateľstvo nie rovnako. No väčšina šla im v ústretu a prijala ich s pochopením.
S radosťou uvítali občania zriadenie materskej školy v roku 1945, ako aj zákonné opatrenie, podľa ktorého všetci žiaci budú povinne navštevovať Strednú školu v Leopoldove. Poštátnenie školstva, ku ktorému došlo v júli 194.. na základe uznesenia Sloven. národ. rady zo dňa 6. IX. 194.., prijali miestni obyvatelia ako vec nutnú.

Ako poľnohospodárski obyvatelia s porozumením prijali nariadenie o povinnej dodávke živočíšnej a rastlinnej výroby, ktorú sa snažili plniť na 100%, i keď sa z roka na rok stupňovala. Ba v mnohých prípadoch roľníci predpísaný dodávkový plán prekročili rok po rok.
Neočakávané ťažkosti sa vyskytli pri náboroch pretvoriť dedinu na socialistickú. K tejto otázke obyvateľstvo nevedelo nájsť ani v budúcich časoch kladný postoj. Možno príčinou bola nedostatočná politická vyspelosť a v nemalej miere zavážily nesprávne informácie o výhodách kolektívneho hospodárenia a pohľady na jedno – dve zle hospodáriace jednot. roľnícke družstvá v okolí. A hoci sa stále cíti potreba združstevňovania pôdy a keď sú aj dobre známe výhody pri úspešnom a správne vedenom kolektívnom hospodárení, predsa preň nie je pochopenia. Pôvodná členská základňa s počtom 15 členov II. typu sa od roku 1950 vôbec nerozšírila. V tomto bode nevedia nijako srásť s vývojom doby a ťažko je pozmeniť ich náhľad. Nevidia síce už teraz jedinú budúcnosť v nahromadení si rolí ako tomu bolo v minulosti, veď mnohí utekajú od rolí do tovární. Skrátka nevedia, či nechcú pochopiť, že práve v spoločnom obrábaní pôdy dá sa snadnejšie zaistiť väčšie množstvo chleba. Tu ešte prekáža pri pretvorení dediny na socilistickú istá sebeckosť a neporozumenie marx. – leninského učenia.
Ľudová správa, ktorej členmi v roku 1952 sú Hudzovič Emil, Podolák, J., Zachar P., Ryšavý J. na čele s Daniškom Št., snaží sa, usmerňovaná činiteľmi nadriadených úradov, o vytvorenie nového života v tunajšej obciči už z hľadiska politického, hospodárskeho alebo kultúrneho. Prostredníctvom jednotlivých referátov vedie obec k úspešnému ukončeniu 5-ročného plánu. Výsledky úsilia sa javia vo svedomitom plnení povinností zo strany občanov a obce voči štátu ako i v realizovaní celku slúžiacich podujatí. Tak v roku 1951 bola upravená cesta Žlkovce – Červeník a tým sa zaistila snadná premávkaťažkými motorovými vozidlami. V tom istom roku boly urobené prípravné práce na vybudovanie cesty Žlkovce - ... Obec bola tiež v tom roku zapojená na telefonnú sieť. V nasledujúcom roku 1952 bola otvorená autobusová linka Žlkovce – okr. mesto Hlohovec. Táto udalosť bola prijatá s veľkým nadšením občanov, však sa o túto vymoženosť starali niekoľko rokov. Týmto spojením obce s okolím sa usnadnila dochádzka žiakov do Leopoldova a Hlohovca a robotníkov zas na rôzne pracoviská. Zakrátko sa zvýšil počet pracujúcich, ktorí dochádzali autobusom z dediny do zamestnania. V poslednom roku nemalý podiel na všetkej činnosti má pri miestnom národ. výbore zriadený ženský výbor na čele ktorého bola Bokorová M.
Veľkú zásluhu na prevýchove obyvateľov v socialistických ľudí má od roku 194.. kultúrna komisia. Táto usmerňuje všetku kultúrno-propagačnú prácu v obci a stretá sa u ľudí s dosť dobrým porozumením. Složenie kult. komisie v roku 1952 je nasledovné: Horváth J., Malovec J., Herceg E., Herceg J. a Kyseľ P., ktorý bol dňom 1. sept. 1951 ustanovený na tunajšiu národ. školu ako riad. učiteľ. V kult. komisii zastáva funkciu osvetového dôverníka. – Ďalej na pretváraní života v obci od začiatku maly všetky masové organizácie, ktoré sa všemožne staraly o plnenie úloh,, vyplývajúcich z plnenia 5-roč. plánu. Bola to v prvom rade MOKSS , ktorej predsedom v roku 1952 je Ryšavý J. Táto usmerňovala všetku činnosť, plynúcu z verejných potrieb a podujatí či už samotného MNV alebo masových organizácií. Ostatné masové organizácie ako ČSM – predseda Cibuľka Fr., SČSP – predseda Malovec J., Sokol – predseda Jaroška Fr., MHJ - predseda Blažo E. vyvíjaly počas minulých rokov uspokojujúcu činnosť na poli kultúrnom, alebo osvetovo-politickom.
Práca v obci cez celý rok 1952 sa prevádzala poväčšinou na základe vypracovaného plánu z konca minulého roku a z neho plynúce úlohy boly nanášané na jednotlivé referáty. Tak referát vnútra, bezpečnosti a plánovací stanovené úlohy plnil sám alebo prenášaním na jednotlivé složky ľudovej správy. Za pomoci iných referátov najmä štvrtého prevádzal rôzne akcie ako napr. mierovú žatvu, mesiac čsl.-sov. Priateľstva, týždeň hlbokej orby, ĽKR , odhaľoval skryté pracovné rezervy, usmerňoval prebudovávanie dediny na socialistickú atď.
Pôdohospodárske záležitosti a úlohy mal na starosti pôdohospodársky referát. Tento svoje povinnosti až na preorientovanie súkromného hospodárenia na kolektívne, plnil s úspechom. Každoročné, úspešne končiace podujatia, sú výsledkom dobre prevádzaného podujatia, ktoré za prvých povojnových rokov bolo nášmu ľudu cudzie. No verejnými pohovormi, prednáškami, sledovaním dennej tlače a rozhlasu poznali naši gazdovia v dosť krátkom čase potrebu a vyšší cieľ plánovania v pôdohospodárstve. Začali sa naň dívať vážne brali z neho vyplývajúce povinnosti, čo sa zreteľne prejavovalo pri plnení rastlinných či živočíšnych dodávok ako i v dodržiavaní plánovaných stavov živočíšstva.
Z obhospodárených 674 ha ornej pôdy predpísané povinné dodávky na rok 1952 sú nasledovné:

  • hovädzina – 25070 kg mlieko – 106803 l
  • bravčovina – 33005 kg vajcia – 80757 kg
  • pšenica – 1385 q kukurica - 1500 q
  • raž – 445 q strukoviny – 62
  • jačmeň – 1520 q mak - 11
  • ovos - 38 q ostat. olej. – 160
  • zemiaky – 368 ľan – 30
  • cukrová repa – 10100 seno – 90
  • čakanka – 578 slama – 300
  • ľan sem. – 29


Rozplánovanie výroby na jednotlivé hospodárske usadlosti robilo sa triedne a podľa výmery pôdy. Prácou bola poverená rozpisová komisia, ktorej členmi boli Daniška Št., Podolák J., Hudzovič E., Horváth J. Prácu sa jej podarilo zvládnuť a tak zaistiť primerané úrody. Sejba sa napr. skončila 31.III., výsadba zemiakov prebiehala okolo 1.IV. Podobne tak bolo so zobraním úrody. Oneskorilo sa uskladnenie zemiakov a cukrovky pre dažde až na novembrové dni, no predsa sa podarilo zvládnuť všetky práce.
Na poli školskom a osvetovom boly úlohy či z hľadiska výchovného alebo kultúrneho nanášané v duchu socialistickom. Ich usmerňovateľom v škole a mimo nej boli učitelia, pôsobiaci na tunajšej škole. Za pomoci ľudovej správy a masových organizácií sa mimo škol. práce zamerávali na prevýchovu obyvateľstva a prebudovanie dediny na socialistickú. Za týmto cieľom boly poriadané ich pričinením prednášky, divadlá, besedy, pohovory, filmové predstavenia, oslavy a pod. Zriadiť zákonom určenú osvetovú besedu, v ktorej by sa vyvíjala akákoľvek kultúrno-osvetová práca v obci, sa do konca tohoto roku nepodarilo pre nedostatok miestností. – Z toho dôvodu ľudová knižnica, ktorá preukazovala primeranú činnosť, zostala umiestnená naďalej v škole. Počet kultúrnych podujatí počas roku bol takýto: oslavy – 6, prednášky a preslovy – 21, besiedky – 3, divadlá – 3, výstava – 1, manifestácia – 1, film. predstavenia – 6, zábavy – 5.
V škole, na ktorej v roku 1952 pôsobil P. Kyseľ, M. Stanková – Dubrovayová, M. Šušeková, výchova a výučba niesla sa v duchu usnesení KSČ a celoštát. konferencií o škol. práci. Dosiahnuté výsledky na poli školskom, keď máme na zreteli, že v škol. roku 1950-51 a 1952-53 sa učilo na našej trojtriednej škole v 2 učit. Silách, môžu sa hodnotiť ako dobré. Vyučovanie počas celého roku prebiehalo nerušene. Úspešných výsledkov vo vyučovaní a výchove ako aj pri poriadaní rozličných akcií: nábory, sbery, kult. a pracovné brigády, dosiahlo sa okrem iného súťažením. Škola sa zúčastnila na všetkých verejných osvetovo-politických podujatiach a oslavách svojím kultúrno-zábavným programom. Na konci škol. roku 1951-52 zahrali žiaci národ. školy s úspechom divadelnú hru „Stratil sa hlásnik Cibuľa.“
Činnosť materskej školy bola na čas od 17. ... – 24.XI.52 z príkazu nadriadených úradov prerušená. Z toho dôvodu nedošlo k zriadeniu hospodárskeho útulku pri škole, ktorý bol na tento rok naplánovaný a finančne zaistený sumou 140.000 Kčs.
Nad čistotou a poriadkom v obci bdel zdravotný referát, ktorý priamo zasahoval za cieľom získať nápravu. Snažil sa o zlepšenie bytovej otázky vymáhaním a zaisťovaním stavebného materiálu pre jednotlivcov.
Finančné náklady zo strany obce mal na starosti finančný referát. On viedol hospodárenie obce finančnými prostriedkami, ktoré boly zaistené začiatkom roka dľa sostaveného obecného rozpočtu. Ten bol na rok 1952 takýto:

  • vnútorná správa – 135.000 Kčs
  • poľnohospodár. – 46.000 -//-
  • les. a drevár. priem. – 2.000 -//-
  • staveb. priem. – 11.000 -//-
  • školstvo – 38.000 -//-
  • infor. a osveta – 6.000 -//-
  • zdravotníctvo – 3.000 -//-
  • spolu 241.000 Kčs


Nábor pracovných síl a organizovanie svojpomoci medzi obyvateľmi, kontrolu výrobného plánu a pod. riadil technický referát. Spomenuté úlohy sa mu podarilo zvládnuť.
Počasie počas roku bolo asi takéto: V januári bolo bez snehu a lahodno. Od 1.II. padal sneh, ktorý rástol zo dňa na deň tak, že okolo 10.II. bola prerušená po cestách a čiastočne aj železniciach premávka. Sneh sa udržal asi do 15.III. Vyjarenie bolo rýchle a dosť vlažné, kým leto bolo bez dažďov až do jesene. November a dec. bol daždivý a sychravý.


 

dnes je: 17.10.2019

meniny má: Hedviga

podrobný kalendár

smshlasnik.png
webygroup

Úvodná stránka